Svedectvá účastníkov - príbehy odvážnych

"Videl som, ako štyria vliekli svoju obeť, chlapca, a celou silou ho bili. Surovo ho tlačili do auta, a až kým sa nezavreli dvere, bili ho po hlave… Bol som svedkom brutálneho vyčíňania polície aj neuveriteľnej odvahy a odhodlania veriacich."

"Za autom sa hneď hnali policajti s prilbami, štítmi a palicami. Bili nás hlava-nehlava. Ja sama som dostala tri údery na chrbát. Boli sme hneď vpredu, a tak sa skoro každému ušlo, niektorým i po hlave. A boli to silné údery. Niektorí i padli na zem. Niektorých z nich odvliekli do áut. Od kina Mladosť sa objavili policajti so psami. Držali na remeni psov s náhubkami a tak šli na ľudí."

"Potom sa na nás vyrútili s obuškami… Ľuďom, ktorí ostali poslední, sa ušlo obuškami po zadkoch a chrbtoch. Muži v maskáčoch, s obuškami v rukách a so štítmi nebrali na nikoho ohľad. Bili tak starých, ako i mladých… Jeden dôchodca pri mne sa sťažoval: "60 rokov som im bol dobrý, a teraz ma bijú, to je odmena?""

"Zrazu sa postávajúci muži tajnej polície vrhli po dvoch na spoločne vytypované obete. Tam utekajú za mládencom, čo sa im vyšmykol z rúk, tu predo mnou ťahajú asi 18-ročného mladíka, ktorý celý premočený, na hrudi si pevne drží veľkú sviecu, voda mu steká po tvári z pramienkov čiernych vlasov na čele, má strach v očiach a prekvapenie z prepadu, vzpiera sa ako dieťa…"

"Videla som, ako mladý muž išiel po priestore a zozadu doň vrazilo bezpečácke auto. Pribehla som k nemu a chcela som ho zodvihnúť, ale nevládala som. Hovorila som policajtovi v aute, že chlapec je zranený, aby mu nejako pomohol. Ľudia sa už medzitým roztratili. Vtom bežal od svetiel vysoký bezpečák ku nám. Myslela som si: Predsa nie sú takí zlí, teraz mu pomôže. Ale čo som uvidela, to ma zdesilo! Priskočil k zranenému mládencovi, schmatol ho za vetrovku, kopancom odhodil spred auta a začal ho celou silou trieskať obuškom. Cítila som to ako rany do vlastného srdca. Zohla som sa nad mládencom a pýtala som sa ho, či je schopný sám kráčať, ako mu môžem pomôcť a kam ide. Vzlykal a snažil sa vstať, ale znova padal na zem. Chytal si nohu pod kolenom. Vtom prichádzali od zastávky autobusu č. 104 dvaja mládenci a on ich požiadal, či by ho nemohli doviesť k zastávke. Chlapci boli ochotní a odviedli ho."

"Neviem uviesť, po akom čase, ale po nejakej dobe nastúpili proti davu, ktorý bol zhromaždený v uličke, príslušníci VB, ktorí mali na sebe prilby, mali pred sebou štíty, obušky a myslím, že mali na sebe maskáče… rozbehli sa po mne príslušníci VB. Na začiatku brány ma dobehli. Tu ma chytili za ruky, trhli mnou, ja som spadol na zem, zakryl som si rukami hlavu. Ako som kľačal na zemi, začali ma biť po chrbte. Neviem, koľko som dostal úderov. Ani neviem, ktorí príslušníci VB ma bili. Nakoniec ma chytili za ruky a odtiahli ma po zemi k Avii, ktorá stála na rohu bulharského strediska."

"Námestie bolo plné ľudí. Po tom, ako sa zaspievala hymna a ľudia sa modlili, začali príslušníci VB týchto rozháňať. Medzi občanmi stálo veľa mužov v civilnom oblečení, za ktorými boli príslušníci VB v uniformách. Títo muži v civile nadávali ľuďom, ktorí sa modlili a držali sviečku. Jeden z týchto civilov podišiel ku mne a vyrazil mi z ruky sviečku. Hovoril mi, aby som zmizla a že uvidím. Nadával takto každému a vyhrážal sa nám. Príslušníci VB robili nájazdy služobnými vozidlami do davu ľudí… tesne za mnou stálo jedno služobné vozidlo VB zn. Lada, z ktorého vystúpilo asi 8 príslušníkov VB a tí začali biť občanov obuškami hlava-nehlava. Viem, že sa na jedného navalili príslušníci VB, bili ho a potom ho vliekli do vozidla VB. Toto sa udialo viackrát."

"Nato došli na námestie tri osobné vozidlá VB, urobili nájazd medzi ľudí asi tým spôsobom: brzda - plyn. Prvýkrát, keď ma to stredné vozidlo skoro zrazilo, sa mi podarilo ustúpiť a ešte som vodičovi ukázal, či mu preskakuje, že sú tu ľudia. Hneď nato prišiel ďalší nájazd, pred ktorým sa mi ale uskočiť nepodarilo. Auto ma zrazilo tým spôsobom, že som preletel cez prednú kapotu a spadol som pod kolesá na pravej strane auta. Ležal som na zemi, keď z auta vyskočili dvaja príslušníci VB a začali ma ťahať do auta."

"Ja som bol konkrétne svedkom, že pri Tempe asi 70-ročný pán zakričal na príslušníkov VB, ktorí tam vrážali [autami] do ľudí, prečo to robia, že nezažili vojnu. Na čo dvaja tajní, resp. jeden tajný zavolal dvoch príslušníkov VB, ktorí prišli k tomuto starcovi, zbili ho obuškami a na pokyn tajného niekam odviedli…"

"Ja som prišiel na manifestáciu so xerokópiami článku 28 Ústavy ČSSR.82* Mal som so sebou 153 kusov týchto xerokópií. Začal som ich rozdávať vzadu stojacim ľuďom… Asi po troch-štyroch minútach ma oslovil jeden civil. Spýtal sa ma, čo to rozdávam. Ja som mu nato dal jednu kópiu, aby si ju prečítal. Tento civil si ju skutočne prečítal. Spýtal sa ma, či to môžem vysvetliť. Nato som mu povedal, že ide o článok ústavy. Požiadal ma, aby som išiel s ním nabok… Pristúpili ku mne dvaja príslušníci VB s nižšou hodnosťou… Začali ma viesť, pričom niekto ma ešte kopal s tým, aby som išiel rýchlejšie… Odviedli ma pred hotel Carlton, kde sa nachádzalo pravdepodobne ich stanovište… Medzitým sa ďalší príslušníci VB zoznamovali so xerokópiami. Pamätám si, že jeden z nich na to povedal, aby som išiel do riti s ústavou. Ja som sa obrátil na chodník pred Carltonom, kde stáli nejakí súdruhovia, a tým som povedal, či počuli, ako uráža ústavu, že to nie je len naša ústava, ale aj ich. Po chvíľke ma zobrali do Avie, ktorá bola odparkovaná pred budovou Amerického konzulátu."

"Ako sme prechádzali cez námestie, spýtali sme sa dvoch občanov v civile, ktorí sa bavili s príslušníkmi VB, či sa dá prejsť cez námestie k mostu SNP, a keď nám bolo povedané, že sa dá, tak sme išli k mostu SNP. Na konci Hviezdoslavovho námestia sme však zistili, že námestie je uzavreté kordónom príslušníkov VB, ktorí mali na hlavách biele prilby, plexisklové štíty a dlhé obušky. Nakoľko sme videli, že z námestia sa nedá odísť ani bočnými uličkami, išli sme normálne, smerom k stojacim príslušníkom VB s tým, že pôjdeme k mostu SNP. Dodávam, že príslušníci VB vytvárali na konci námestia dvojitý rad. Cez prvý rad príslušníkov VB sme sa dostali, a keď sme boli za nimi, dostali sme povel od nich: "Hej, vy traja, poklusom!" My sme pokračovali chôdzou a nakoniec sme sa v zmysle tohto povelu rozutekali smerom k druhému radu príslušníkov. Vtedy, keď sme sa pustili utekať, sa za nami rozbehli asi traja, dodávam, že po každom z nás asi traja príslušníci VB, a ako som utekal smerom k ďalšiemu kordónu príslušníkov VB, jeden z príslušníkov VB, ktorý za mnou utekal, ma zozadu nohou skopol tak, že som padol na zem. Dodávam, že nikto nás nevyzýval, aby sme zostali stáť, naopak, my sme boli vyzývaní, aby sme utekali, a to výzvou "Hej, vy traja, poklusom." Ako som ležal na zemi, ešte som dostal štyri alebo päť kopancov od príslušníkov VB do rebier. Jednalo sa o príslušníkov pohotovostného útvaru VB. Nato som dostal niekoľko rán dlhým obuškom po chrbte a taktiež som dostal jednu ranu po nohe. V priebehu tohto zásahu mi bol do očí streknutý slzný plyn. Nato ma dvaja príslušníci VB, jeden z jednej a druhý z druhej strany, zdvíhali zo zeme, a ako ma zdvíhali zo zeme, tak tretí príslušník VB ma kolenom kopol do brucha a opätovne mi bol streknutý do očí slzný plyn. Nato ma títo príslušníci VB odviedli ku skriňovej Avii. Bola mi vykonaná prehliadka ohmataním rukami, boli mi odobraté osobné doklady, nakoľko predtým som bol vyzvaný na preukázanie totožnosti a doklady som dobrovoľne predložil. Po tejto udalosti som bol naložený do auta. V aute sa už nachádzali aj iní občania, no ešte nebolo zaplnené a stálo na námestí. Za krátku chvíľu do tohto auta prišiel za mnou jeden príslušník VB v služobnej rovnošate, neviem uviesť jeho hodnosť ani jeho opis, držal moje doklady v ruke a pýtal sa ma, ako sa volám. Keď som mu na to odpovedal, že to je napísané v dokladoch, tak mi dal facku do tváre. Keď sa ma opätovne opýtal, ako sa volám, a ja som mu opätovne odpovedal, že to je napísané v dokladoch, dostal som od tohto príslušníka úder päsťou do tváre. Nato som mu povedal meno a priezvisko. Potom príslušník VB z auta odišiel a za krátku chvíľu bol dovedený do auta môj priateľ Jozef Bartel."

"Ako som tak išiel, traja príslušníci VB v uniformách, vyzbrojení štítmi, helmami a obuškami, ma začali biť zozadu obuškami po chrbte. Ja som sa pred nimi rozbehol. Ďalší príslušníci VB, ktorí boli ustrojení tak isto ako tí dvaja, čo ma začali biť, sa ma snažili chytiť. Spredu prišli dvaja príslušníci VB, chytili ma za ruky, jeden z nich ma udrel päsťou do brucha. Ja som sa nato zohol, povalili ma na zem, tu ma dobili obuškami a dokopali."